• Klobúk: Je trváci, bokom prirastený k substrátu. V mladosti má polguľovitý tvar, neskôr je kopytovitý až plochý, konzolovitý. Dosahuje šírku 10 – 30 cm a hrúbku 5 – 15 cm. Povrch klobúka je pokrytý tvrdou, hladkou, akoby lakovanou kôrou. Typické je preňho sústredné pásikavé sfarbenie. Staršia zóna v strede býva sivastá, sivočierna až čierna, kým smerom k okraju prechádza do červenohnedej, oranžovej až žltej farby. • Okraj klobúka: Je tupý, v období aktívneho rastu (na jar a v lete) nápadne biely až krémovo žltý. Počas rastu z neho často vylučujú kvapky čistej tekutiny (tento jav sa nazýva gutácia). • Rúrky a póry: Rúrky sú vrstevnaté. Póry na spodnej strane klobúka sú veľmi drobné, okrúhle, majú bielu, neskôr krémovú až žltkastú farbu. Po otlačení alebo poškriabaní v čerstvom stave môžu mierne stmavnúť. • Dužina: Je mimoriadne tvrdá, drevnatá, korkovitá. Má nevýraznú svetlohnedú až krémovú farbu. Vôňa je v čerstvom stave charakteristicky kyslastá, pripomínajúca kyslú kapustu alebo čerstvé huby.• Rastie: Celoročne (ide o trvácu hubu). Nová vrstva pórov sa tvorí každý rok na jar. • Substrát: Rastie ako saprofyt aj parazit na živom i odumretom dreve. Najčastejšie ho nájdeme na ihličnatých stromoch (najmä smrek a jedľa), ale bežne sa vyskytuje aj na listnáčoch (buk, breza, jelša). Spôsobuje takzvanú hnedú hnilobu dreva, čím výrazne prispieva k rozkladu biomasy v lesných ekosystémoch.